{"id":156,"date":"2024-02-03T17:05:33","date_gmt":"2024-02-03T17:05:33","guid":{"rendered":"https:\/\/www.koreneakotvy.eu\/?page_id=156"},"modified":"2024-02-03T17:05:33","modified_gmt":"2024-02-03T17:05:33","slug":"gadoros-nagyszenas-pochody-smrti-nedokoncena-zalezitost","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.koreneakotvy.eu\/?page_id=156","title":{"rendered":"G\u00e1doros & Nagysz\u00e9n\u00e1s – pochody smrti? (Nedokon\u010den\u00e1 z\u00e1le\u017eitos\u0165)"},"content":{"rendered":"\n

N\u00e1met na dokument a pr\u00edp. aj hran\u00fd film…<\/h2>\n\n\n\n

Iba tie mili\u00f3ny d\u00e1\u017e\u010fov\u00fdch kvapiek \u2026<\/strong><\/h3>\n\n\n\n

\u2026 padalo z neba na ten smutn\u00fd sprievod, ktor\u00fd sa iba pomaly posunoval rozmo\u010den\u00fdmi po\u013en\u00fdmi cestami tej nekone\u010dej roviny Juhov\u00fdchodn\u00e9ho Ma\u010farska. Konsk\u00e9 i volsk\u00e9 z\u00e1prahy zapadali ka\u017ed\u00fa chv\u00ed\u013eu do rozbahnen\u00fdch ko\u013eaj\u00ed, starci a deti, ktor\u00ed sa v nich viezli sa rezignovane pohybovali v nepravidelnom rytme dreven\u00fdch kolies a iba nepr\u00edtomne h\u013eadeli pred seba. Ale nie v\u0161etci mali to \u0161\u0165astie, \u017ee sa mohli viez\u0165…<\/em><\/p>\n\n\n\n

T\u00e1to matka so svoji tromi mal\u00fdmi de\u0165mi \u2026 alebo tento slep\u00fd starec, ktor\u00fd \u2013 hoci ho st\u00e1le niekto vedie – predsaa len u\u017e zaostal hodn\u00fd kus za hlavnou \u010das\u0165ou tejto srdcerv\u00facej kaval\u00e9rie.<\/em><\/p>\n\n\n\n

Udalosti, ktor\u00e9 sa odohrali v jeseni 1944 v obciach Pitvaros a Csan\u00e1dalberti zost\u00e1vaj\u00fa pre mnoho \u013eud\u00ed dodnes ak\u00fdmsi \u201etemn\u00fdm miestom\u201c slovensko-ma\u010farsk\u00fdch vz\u0165ahov.<\/strong><\/p>\n\n\n\n

\u010co sa vlastne stalo? Obyvatelia t\u00fdchto obc\u00ed boli na konci vojny n\u00e1sil\u00edm vyhnan\u00ed zo svojich domovov a prin\u00faten\u00ed vyda\u0165 sa na pochod nevediac kam. – Hlavne \u017eeny, deti a starci, preto\u017ee v\u00e4\u010d\u0161ina dospel\u00fdch mu\u017eov t\u00fdchto ded\u00edn bola v tej dobe povolan\u00fdch na front. A e\u0161te jednu vec treba doda\u0165: Boli to etnick\u00ed Slov\u00e1ci, ktor\u00fdch predkovia tu \u017eili a pracovali bezm\u00e1la 200 rokov.<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Obce Pitvaros a Csan\u00e1dalberti, tak ako aj mnoho in\u00fdch usadlost\u00ed vtedaj\u0161ej Rak\u00faskej r\u00ed\u0161e zalo\u017eili slovensk\u00ed kolonisti za\u010diatkom 18. storo\u010dia. N\u00e1sledkom skoro 200 ro\u010dnej tureckej nadvl\u00e1dy, ktor\u00e1 tomu predch\u00e1dzala, bolo toti\u017e p\u00f4vodn\u00ed ma\u010farsk\u00ed obyvatelia vtedaj\u0161ieho Doln\u00e9ho Uhorska zdecimovan\u00ed do tej miery, \u017ee teto \u00farodn\u00e9 roviny zostali skoro celkom pust\u00e9 a vy\u013eudnen\u00e9. Na rozdiel od severnej\u0161ieho a prev\u00e1\u017ene hornat\u00e9ho Slovenska \u2013 vtedy oznas\u010dovn\u00e9ho aj ako Horn\u00e9 Uhry- kam sa osmansk\u00ed dobyvatelia a\u017e v takej miere nedostali a nemohli nap\u00e1cha\u0165 tak\u00e9 \u0161kody na tomto \u00fazem\u00ed a jeho obyvate\u013eoch.<\/p>\n\n\n\n

Mnoho zemep\u00e1nov z radov uhorskej \u0161lachty sa preto vtedy usilovalo o \u201eza\u013eudnenie\u201c t\u00fdchto pustat\u00edn a tak \u201epon\u00fakali a l\u00e1kali\u201cobyvate\u013eov hornat\u00e9ho Sever\u00fa k odchodu resp. \u00fateku slovensk\u00fdch poddan\u00fdch na Doln\u00fa zem. – A l\u00e1kadlo to nebolo mal\u00e9! Okrem vidiny \u00farodnej p\u00f4dy pre obr\u00e1bnie to bola aj t\u00fa\u017eba po slobode. A iste aj tej n\u00e1bo\u017eenskej, preto\u017ee v\u00e4\u010d\u0161ina z t\u00fdchto \u201eute\u010dencov\u201c sa hlasila k u\u010deniu Martina Luthera. A tak\u00ed to za vl\u00e1dy Habsburgovcov – Leopolda I. a ani Leopolda II. – nemali v Rak\u00faskej r\u00ed\u0161i v\u00f4bec \u013eahk\u00e9.<\/p>\n\n\n\n

V takomto historickom kontexte vznikalo v uhorskej \u010dasti vtedaj\u0161ej Rak\u00faskej r\u00ed\u0161e u\u017e od za\u010diatku 18. storo\u010dia mnoho slovensk\u00fdch enkl\u00e1v. Ich potomkovia a \u010fal\u0161\u00ed slovensk\u00ed osadn\u00edci sa potom vyd\u00e1vali st\u00e1le viac na Juh a za\u010diatkom 18. storo\u010dia zalo\u017eili aj obce Pitvaros (1816) a Csan\u00e1dalberti (1844). A prev\u00e1\u017ene slovensk\u00fd r\u00e1z si tieto – ale aj mnoho in\u00fdch obc\u00ed na tomto \u00fazemi – zachovali a\u017e do roku 1947. Vtedy sa mnoho ich obyvate\u013eov rozhodlo pres\u00eddli\u0165 do svojej p\u00f4vodnej vlasti, ktor\u00e1 bola v tej dobe s\u00fa\u010das\u0165ou \u010ceskoslovenska.<\/p>\n\n\n\n

Je ve\u013emi pravdepodobn\u00e9, \u017ee sa ve\u013ek\u00e1 \u010das\u0165 z n\u00e1dej\u00ed a t\u00fa\u017eob slovensk\u00fdch kolonistov, ktor\u00ed u\u017e na za\u010diatku 18. storo\u010dia hromadne odch\u00e1dzali z hornat\u00e9ho Slovenska, aby sa potom usadili na \u017e\u00edrnych uhorsk\u00fdch rovin\u00e1ch, naozaj vyplnila. U\u017e v polovici 19. storo\u010dia existovali na \u00fazem\u00ed vtedaj\u0161ieho Uhorska v\u00fdznamn\u00e9 a prosperuj\u00face dediny i mest\u00e1 ako napr. Slovensk\u00fd Koml\u00f3\u0161, Sente\u0161, Sarva\u0161 a predov\u0161etk\u00fdm mesto B\u00e9k\u00e9\u0161ska \u010caba, kde \u017eilo prev\u00e1\u017ene slovensky hovoriace obyvate\u013estvo. So svojimi bezm\u00e1la 40 tis\u00edcmi obyvate\u013eov bola vtedy B\u00e9k\u00e9\u0161ska \u010caba \u00fadajne najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm slovensk\u00fdm mestom v celej r\u00ed\u0161i. A obyvatelia, ktor\u00ed tu \u017eili \u2013 napr. tak\u00fd Ondrej \u00c1chim, vtedaj\u0161\u00ed poslanec snemu Uhorsk\u00e9ho – boli sebevedom\u00ed, ekonomicky dobre zabezpe\u010den\u00ed. To u\u017e neboli t\u00ed smrad\u013eav\u00ed T\u00f3ti, ktor\u00ed sice postavili v Budape\u0161ti n\u00e1dhern\u00e9 pal\u00e1ce, ale preb\u00fdvali v zatuchnut\u00fdch pivniciach, kde sa \u017eivili iba slaninou a ob\u010das zahynuli p\u00e1dom z vysok\u00e9ho le\u0161enia. Nikomu nech\u00fdbali a nikto ich ne\u013eutoval. Pre obyvate\u013eov vtedaj\u0161ej Pe\u0161ti to bola iba banalita, o ktorej sa sem tam zmienila aj miestna tla\u010d.<\/p>\n\n\n\n

Priazniv\u00fd v\u00fdvoj \u2013 nielen ekonomick\u00fd ale aj kult\u00farny \u2013 trval prinajmen\u0161om do roku 1867. Vtedy do\u0161lo k tzv. rak\u00fasko-uhorsk\u00e9mu vyrovnaniu a trag\u00e9diou Ma\u010farov bolo \u2013 ako to potom uk\u00e1zal aj \u010fal\u0161\u00ed v\u00fdvoj – \u017ee sa a\u017e pr\u00edli\u0161 \u201ezah\u013eadel do svoje ma\u010farskosti\u201c pr\u00e1v\u00e1 in\u00fdch n\u00e1rodnost\u00ed, ktor\u00e9 \u017eili na \u00fazem\u00ed vtedaj\u0161ieho Uhorska odmietal vidie\u0165 a uzna\u0165.<\/p>\n\n\n\n

Prirodzen\u00fdm n\u00e1sledkom tak\u00e9hoto \u201ezah\u013eadenia\u201c bola potom diskrimin\u00e1cia a potla\u010dovanie nema\u010farsky hovoriacich obyvate\u013eov, ktorej zav\u0155\u0161en\u00edm boli aj tzv. Apponyiho z\u00e1kony<\/em> (1910).<\/p>\n\n\n\n

Por\u00e1\u017ekou a rozpadom Rak\u00fasko-Uhorska sa v roku 1918-19 pre slovensky hovoriacich obyvate\u013eov Uhorska objavila nov\u00e1 n\u00e1dej a nov\u00e1 realita. Slov\u00e1ci sa aktivizovali a pok\u00fasili sa dokonca jedna\u0165 s ma\u010farsk\u00fdm premierom K\u00e1rolyim o zlep\u0161en\u00ed svojho postavenia v novom ma\u010farskom \u0161t\u00e1te. Ani K\u00e1rolyi a ani nov\u00fd \u0161t\u00e1t v\u0161ak dlho nevydr\u017eali a na ich miesto nast\u00fapili bo\u013e\u0161evici v \u010dele s B\u00e9lom Kunom, ktor\u00fdch n\u00e1rodnostn\u00e1 problematika nijak neoslovila preto\u017ee usilovali o \u201esvetov\u00fa revol\u00faciu\u201c. T\u00e1 sa im v\u0161ak nepodarila a ich moc a vliv sa v Ma\u010farsku zmen\u0161oval tak\u00fdm sp\u00f4sobem, \u017ee sa ich politick\u00fdm s\u00faperom – vojsk\u00e1m rumunsk\u00e9ho kr\u00e1\u013ea Michala podarilo v roku 1919 prenikn\u00fa\u0165 a\u017e do Budape\u0161ti. Vliv a moc Rumunov sa vtedy prejavili aj v tom, \u017ee presvie\u010dali – a mnoho vlivn\u00fdch reprezentantov slovenskej men\u0161iny v Ma\u010farsku aj presved\u010dili – o tom, \u017ee sa pre Dolnozemsk\u00fdch Slov\u00e1kov – otvor\u00ed lep\u0161\u00ed a slobodnej\u0161\u00ed n\u00e1rodnostn\u00fd v\u00fdvoj a \u017eivot po pripojen\u00ed Rumunsku.<\/p>\n\n\n\n

Diskusiu a rozhodovac\u00ed proces v tejto veci v\u0161ak r\u00e1zne ukon\u010dili Versaillsk\u00e9 dohody vr\u00e1tane tzv. dohody Trianonskej, ktore s definit\u00edvnou platnos\u0165ou stanovili hranice Ma\u010farska. A svetielko n\u00e1deje pre slovensky hovoriacich obyvate\u013eov ju\u017en\u00fdch krajov Ma\u010farska na v\u00e4\u010d\u0161iu mo\u017enos\u0165 slobodne prejavova\u0165 svoju \u201eslovenskos\u0165\u201c t\u00fdm definit\u00edvne zhasla! Ale to najhor\u0161ie malo iba pr\u00eds\u0165…<\/p>\n\n\n\n

Pitvaro\u0161ania, Alber\u0165ania, Komlou\u0161ania a in\u00ed \u201ezradcovia Ma\u010farov\u201c <\/strong>…<\/p>\n\n\n\n

Odplata Ma\u010farov za snahy dolnozemsk\u00fdch Slov\u00e1kov po ve\u010d\u0161om re\u0161pekte, auton\u00f3mii \u010di dokonca nez\u00e1vislosti prepukla naplno v roku 1920. Euf\u00f3ria masov\u00fdch zhroma\u017eden\u00ed Slov\u00e1kov v B\u00e9k\u00e9\u0161skej \u010cabe z roku 1919 \u2013 napr. 13.8.1919 – bola pre\u010d a v\u0161etk\u00fdch re\u010dn\u00edkov a organiz\u00e1torov – ak sa e\u0161te predt\u00fdm v obave o svoj \u017eivot neuch\u00fdlili do exilu \u2013 stihol tvrd\u00fd trest. Bezm\u00e1la stovka z nich skon\u010dila na dlh\u00e9 mesiace v ma\u010farsk\u00fdch vezniciach \u2013 dokonca aj v tom naj\u0165a\u017esom v Szegen\u00edne (Csillagboertoen). Tam skon\u010dil napr\u00edklad aj rycht\u00e1r Jozef Hostina a \u010fal\u0161\u00edch 10 obyvate\u013eov Pitvaro\u0161a na dlh\u00fdch 20 mesiacov a e\u0161te aj potom zost\u00e1vali pod policajn\u00fdm doh\u013eadom. Jozef Hostina bol dokonca v roku 1924 zavra\u017eden\u00fd a vy\u0161etrovanie tejto \u00fakladnej vra\u017edy sa \u00fadajne viedlo \u201edo stratena\u201c. Postavenie men\u0161\u00edn v Horthyho Ma\u010farskom kr\u00e1\u013eovstve, a to nielen tej slovenskej, bolo pred a po\u010das 2. svetovaj vojny vskutku neute\u0161en\u00e9.<\/p>\n\n\n\n

Prol\u00f3g k samotn\u00fdm pochodom <\/strong>\u2026<\/p>\n\n\n\n

Hoci aj z obc\u00ed Pitvaro\u0161 a Albert bol mnoh\u00fd z ich obyvate\u013eov zverbovan\u00fd do ma\u010farskej arm\u00e1dy a odoslan\u00fd na v\u00fdchodn\u00fd front (a mnoh\u00ed z nich sa odtia\u013e u\u017e niky nevr\u00e1tili!), uznania zo strany \u0161t\u00e1tu a \u010dasto aj mnoh\u00fdch in\u00fdch Ma\u010farov sa im za tieto obete nedostalo. Sk\u00f4r naopak. Slovensk\u00e9 obce a ich obyvatelia boli \u010dasto ozna\u010dovan\u00ed ako \u201esmrad\u013eav\u00ed a nespo\u013eahliv\u00ed pansl\u00e1vi\u201c a vystaven\u00ed boli st\u00e1le v\u00e4\u010d\u0161iemu teroru ma\u010farsk\u00fdch \u00faradov. To ostantne dobre ilustruje aj nasleduj\u00faci pr\u00edbeh z vojnov\u00fdch rokov:<\/p>\n\n\n\n

Pr\u00ed\u010dinou surov\u00e9ho z\u00e1kroku ma\u010farskej pol\u00edcie a \u017eand\u00e1rstva proti ob\u010danom slovenskej n\u00e1rodnosti v t\u00fdchto obciach bola agit\u00e1cia pri vo\u013eb\u00e1ch do ma\u010farsk\u00e9ho parlamentu, pri ktor\u00fdch v Pitvaro\u0161i roz\u0161irovali volebn\u00e9 let\u00e1ky maloro\u013en\u00edckej strany, ktor\u00e9 boli vyslovene proti slovanskej tendencie. Slovensk\u00ed ob\u010dania, u ktor\u00fdch napriek siln\u00e9mu tlaku ma\u010farsk\u00fdch \u00faradov sa st\u00e1le viac prejavuje slovensk\u00e9 n\u00e1rodn\u00e9 povedomie, protestovali proti let\u00e1kom a \u017eiadali ma\u010farsk\u00fa pol\u00edciu, aby nedovolila let\u00e1ky \u0161\u00edri\u0165 a zatkla nezn\u00e1mych agit\u00e1torov.<\/em><\/p>\n\n\n\n

Miestny mlyn\u00e1r, v snahe potresta\u0165 Slov\u00e1kov za to, \u017ee sa postavili proti \u0161\u00edreniu let\u00e1kov s protislovanskou tendenciou, odmietol prija\u0165 od nich obilie na mletie. Slovensk\u00ed ro\u013en\u00edci v oboch obciach zhroma\u017e\u010fovali sa pred mlynom v Pitvaro\u0161i. Miestna pol\u00edcia sa pok\u00fasila zadr\u017ea\u0165 demon\u0161truj\u00facich Slov\u00e1kov. Medzit\u00fdm jeden z ma\u010farsk\u00fdm ob\u010danov zavolal pol\u00edciu z Makova, ktor\u00e1 zadr\u017eala Slov\u00e1ka, \u0160tefana Turjana, na \u010do privolan\u00e9 policajn\u00e9 org\u00e1ny demon\u0161truj\u00facich rozohnali. Ma\u010farsk\u00e9 \u00farady, prirodzene, nenechali demon\u0161tr\u00e1cie bez odpovede a do oboch slovensk\u00fdch obc\u00ed pri\u0161lo 600 ma\u010farsk\u00fdch policajtov, vyzbrojen\u00fdch s automatmi pod veden\u00edm \u017eand\u00e1rskeho majora. Ihne\u010f vykonali prehliadky vo v\u0161etk\u00fdch slovensk\u00fdch domoch. Bili ob\u010danov, protestuj\u00facich proti tomuto zaobch\u00e1dzaniu. Vy\u0161etrovacie org\u00e1ny vyhl\u00e1sili, \u017ee prehliadka v oboch obciach sa deje pr\u00e1ve tak\u00fdm sp\u00f4sobom, ako zn\u00e1me vy\u0161etrovanie Srbov za\u010diatkom roku 1942 v Novom Sade, ktor\u00fd Ma\u010fari do\u010dasne okupovali. Policajti \u010falej vyhl\u00e1sili, \u017ee skoncuj\u00fa so Slov\u00e1kmi pr\u00e1ve tak, ako skoncovali so Srbmi v Novom Sade. Ako vieme, zna\u010dn\u00fd po\u010det obyvate\u013eov srbskej n\u00e1rodnosti ma\u010farsk\u00e1 pol\u00edcia a vojensk\u00e9 org\u00e1ny vtedy ut\u00fdrali k smrti a hodili do Dunaja. Pri vy\u0161etrovan\u00ed v Pitvaro\u0161i a Csan\u00e1dalberti zatkli 11 Slov\u00e1kov, ktor\u00ed t\u00fdran\u00edm zo strany ma\u010farsk\u00fdch bezpe\u010dnostn\u00fdch org\u00e1nov boli n\u00faten\u00ed k v\u00fdpovediam, ak\u00e9 pokladali za vhodn\u00e9 pre seba ma\u010farsk\u00e9 vy\u0161etruj\u00face \u00farady.\u201c<\/em> (V\u00fdchodoslovensk\u00e1 pravda, v \u010dl\u00e1nku z 18. janu\u00e1ra 1946.<\/em> )<\/p>\n\n\n\n

Tak \u010di onak, sc\u00e9na pre to, \u010do sa udialo na prelome septembra a okt\u00f3bra 1944 bola u\u017e pripraven\u00e1.<\/p>\n\n\n\n

Pitvaro\u0161<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Popis udalosti \u2013 M<\/strong>. Brnu\u013ea<\/strong><\/em><\/p>\n\n\n\n

D\u0148a 26. septembra (1944) Pitvaro\u0161ania spozorovali, \u017ee \u017eand\u00e1ri opustili obec, a \u017ee z obce odi\u0161li aj ma\u010farsk\u00ed vojaci. V ten de\u0148 sa prieskumn\u00edci sovietskych vojsk pribl\u00ed\u017eili k pitvaro\u0161sk\u00e9mu chot\u00e1ru. \u013dudia znepokojene chodili po uliciach a popoludn\u00ed sa nieko\u013ek\u00ed jednotlivci rozhodli, \u017ee na ve\u017ei vzt\u00fd\u010dia bielu z\u00e1stavu a ozn\u00e1mia sovietskym prieskumn\u00edkom, \u017ee vojsko a \u017eand\u00e1ri opustili svoje postavenia.<\/em><\/p>\n\n\n\n

28. septembra:<\/strong><\/em> Predpoludn\u00edm okolo deviatej hodiny pri\u0161la do dediny \u010data ma\u010farsk\u00e9ho vojska. O hodinu nesk\u00f4r pre\u0161lo cez obec a\u017e na Slovensk\u00fd Koml\u00f3\u0161 sovietske bojov\u00e9 vozidlo. Nato ma\u010farsk\u00ed vojaci odi\u0161li z dediny. Na druh\u00fd de\u0148 sa ma\u010farsk\u00ed vojaci znova vr\u00e1tili do Pitvaro\u0161a. Na noc postavili str\u00e1\u017ee a d\u00f4stojn\u00edci sa zab\u00e1vali do polnoci. Jednotky sovietskej arm\u00e1dy za\u010dali \u00fatok o 3. hodine r\u00e1no <\/em>30. septembra:<\/strong><\/em> Dve delov\u00e9 rany sa stali sign\u00e1lom k \u00fatoku a do 5. hodiny u\u017e obsadili cel\u00fa obec.<\/em><\/p>\n\n\n\n

Pitvaro\u0161ania prijali sovietskych vojakov ve\u013emi srde\u010dne, varili a piekli pre nich a mysleli si, \u017ee s\u00fa u\u017e definit\u00edvne osloboden\u00ed. Le\u017e popoludn\u00ed ma\u010farsk\u00e9 oddiely za podpory nemeck\u00e9ho letectva vytla\u010dili z obce sovietske jednotky. V obci sa tuho nebojovalo. Sovietske vojsk\u00e1 v z\u00e1ujme obyvate\u013estva ust\u00fapili smerom na Csan\u00e1dpalotu s t\u00fdm, \u017ee sa vr\u00e1tia o nieko\u013eko dn\u00ed.<\/em><\/p>\n\n\n\n

D\u0148a 2. okt\u00f3bra<\/strong><\/em> predvolali viacero mu\u017eov na \u017eand\u00e1rsku stanicu a ozn\u00e1mili im, \u017ee ak bud\u00fa na\u010falej paktova\u0165 s Rusmi, zni\u010dia obec. Nazvali ich \u201esmrad\u013eav\u00fdmi komunistami\u201c, \u201et\u00f3tmi\u201c a vydali rozkaz na kopanie z\u00e1kopov na kraji obce. Rozkaz uposl\u00fachlo len nieko\u013eko \u013eud\u00ed a v\u00e4\u010d\u0161ina obyvate\u013eov si prestala v\u0161\u00edma\u0165 d\u00f4stojn\u00edkov. Pitvaro\u0161ania vedeli, \u017ee tento stav m\u00f4\u017ee by\u0165 len do\u010dasn\u00fd. Na to d\u00f4stojn\u00edci nariadili evaku\u00e1ciu obce.<\/em><\/p>\n\n\n\n

D\u0148a 3. okt\u00f3bra<\/strong><\/em> prostredn\u00edctvom buben\u00edka nariadili, aby sa obyvate\u013estvo zhroma\u017edilo o 13.00 hodine na obecnom pastvisku s potravinami na nieko\u013eko dn\u00ed. Po\u013en\u00ed \u017eand\u00e1ri pozh\u00e1\u0148ali ob\u010danov a vydali rozkaz na pochod \u2013 smer Nagysz\u00e9n\u00e1s. Nieko\u013ek\u00ed i\u0161li na vozoch, v\u00e4\u010d\u0161ina v\u0161ak pe\u0161o. Najpotrebnej\u0161ie veci niesli zavesen\u00e9 na bicykloch, na f\u00farikoch po da\u017e\u010fom zm\u00e1\u010dan\u00fdch po\u013en\u00fdch cest\u00e1ch. Hradsk\u00e9 boli vyhraden\u00e9 pre vojsk\u00e1. Viacer\u00ed sa dostal po Nagysz\u00e9n\u00e1s, kde ich umiestnili v ma\u0161taliach na majeri. \u017dand\u00e1ri ich st\u00e1le str\u00e1\u017eili. Nikto nevedel, ak\u00fd osud ich stihne. Niektor\u00ed sa dostali len po Orosh\u00e1zu, kde ich zastavili sovietske vojsk\u00e1, ktor\u00e9 6. okt\u00f3bra oslobodili Pitvaro\u0161 a okolit\u00e9 obce. \u010cas\u0165 obyvate\u013eov sa vr\u00e1tili u\u017e v ten de\u0148 do svojich domovov, zvy\u0161ok sa vr\u00e1til 7. okt\u00f3bra. Dedina bola vyrabovan\u00e1, ale na budov\u00e1ch \u0161kody nevznikli.\u201c<\/em><\/p>\n\n\n\n

Popis udalosti – M. Hud\u00e1k<\/strong><\/em><\/p>\n\n\n\n

\u201e…Okolo h\u00fafov vyhnan\u00fdch Slov\u00e1kov st\u00e1la rota po zuby ozbrojen\u00fdch a pr\u00edsnych po\u013en\u00fdch \u017eand\u00e1rov (kakastollas), ktor\u00ed boli hotov\u00ed hocikedy strie\u013ea\u0165 do vyhnan\u00fdch a bezbrann\u00fdch ob\u010danov po ka\u017edom podozrivom kroku a pohybe. <\/em>\u2026 <\/strong><\/em>Akoby aj pr\u00edroda bola preukazovala hlbok\u00fd a hork\u00fd s\u00facit vo\u010di vyhnan\u00e9mu slovensk\u00e9mu \u013eudu zo svojho domova, ke\u010f cel\u00fd de\u0148 2. a 3. okt\u00f3bra pr\u0161alo, lep\u0161ie povedan\u00e9 lialo ani z krhle na vysu\u0161en\u00fa Doln\u00fa zem, ktor\u00e1 sa \u010doskoro premenila na kalu\u017ee \u0161pinavej vody a blato z \u0165a\u017ekej \u010diernej zemi, ktor\u00e1 sa potom ve\u013emi lep\u00ed na nohy a obuv. Ve\u013ea obyvate\u013eov Pitvaro\u0161a zodralo vtedy svoje jedin\u00e9 a ve\u013emi chr\u00e1nen\u00e9 top\u00e1nky (nako\u013eko boli ve\u013emi drah\u00e9 a preto chr\u00e1nen\u00e9), ke\u010f n\u00e1s vyhnali poza obce po \u00favratiach, zemov\u00fdch a v tento hrozn\u00fd a smutn\u00fd \u010das hrozne blatov\u00fdch cest\u00e1ch. Kto nepozn\u00e1 dolnozemsk\u00e9 blato, ten nevie pochopi\u0165, \u010do znamen\u00e1 \u00eds\u0165 po takejto ceste najm\u00e4 v noci po tme, ke\u010f ich \u010d\u00edm \u010falej a \u010falej odohnali od domova. \u013dudia sa ani nerozpr\u00e1vali, iba plakali a uprostred hork\u00fdch s\u013az nepozerali ani kde id\u00fa, len c\u00edtili, \u017ee sa im nohy zab\u00e1raj\u00fa v\u00e4\u010d\u0161mi a v\u00e4\u010d\u0161mi do blata, bahna, lepiaceho sa im na obuv.<\/em><\/p>\n\n\n\n

Pitvaro\u0161ania tiahli po\u010das da\u017ediv\u00e9ho po\u010dasia a\u017e na Nagysz\u00e9n\u00e1s cestami-necestami. Na Orosh\u00e1ze ich tamoj\u0161\u00ed obyvatelia uvidiac, spustili na nich d\u00e1\u017e\u010f nad\u00e1vok:<\/em> \u201e\u00dagy kell nekik, b\u0151d\u0151s t\u00f3t fajt\u00e1nak, komuni\u0161t\u00e1knak! Ezek engedt\u00e9k be az Oroszakat!\u201c (\u201eTak im treba, smrad\u013eav\u00fdm slovensk\u00fdm fajt\u00e1m, komunistom! T\u00edto vpustili sem Rusov\u201c).<\/em><\/p>\n\n\n\n

Tak pri\u0161li na druh\u00fd de\u0148 pred sam\u00fdm ve\u010derom na jeden opusten\u00fd majer pri Nagysz\u00e9n\u00e1si, vy\u010derpan\u00ed, hladn\u00ed a premoknut\u00ed do nitky. Tu ich umiestnili po ma\u0161taliach, ale \u017eand\u00e1ri ich st\u00e1le str\u00e1\u017eili. Nikto nevedel, ak\u00fd osud ich tam \u010dak\u00e1. Tam potom na Nagysz\u00e9n\u00e1si boli mu\u017eovia odtrhnut\u00ed od svojich rod\u00edn a far\u00e1rmi ospovedan\u00ed, \u010do zna\u010dilo, \u017ee masakra sa m\u00e1 u\u017e podia\u0165 v bl\u00edzkych hodin\u00e1ch. …<\/em><\/p>\n\n\n\n

Na Nagysz\u00e9n\u00e1si vo \u0161tvrtok, 5. okt\u00f3bra 1944 popoludn\u00ed nastal bezhlav\u00fd \u00fastup nemecko-ma\u010farsk\u00fdch arm\u00e1d, ktor\u00e9 v tom chaose (mo\u017eno chtiac-nechtiac) zabudli svojich slovensk\u00fdch zajatcov sebou zobra\u0165 pre vraziv\u0161ie kliny v\u00ed\u0165aziacou sovietskou arm\u00e1dou cez R\u00e1ko\u0161-V\u00e1sarhely-Szentes a\u017e po rieku Tisza. V d\u00f4sledku tohto sa fa\u0161istick\u00e9 vojensk\u00e9 oddiely r\u00fdchle a okam\u017eite museli bra\u0165 von spomedzi klinov, ak nechceli bezpodmiene\u010dne zahyn\u00fa\u0165 a t\u00fdmto \u010dinom boli a zostali zachr\u00e1nen\u00e9 aj dve slovensk\u00e9 obce.<\/em> …\u201c<\/p>\n\n\n\n

Popis udalosti – \u0160. Hud\u00e1k<\/strong><\/p>\n\n\n\n

\u201e\u010eal\u0161ia pohroma zasiahla na\u0161u dedinu po prechodnom obsaden\u00ed sovietskymi jednotkami 3. okt\u00f3bra 1944. Vtedy na rozkaz hlavn\u00e9ho velite\u013ea ma\u010farskej arm\u00e1dy cel\u00fa dedinu evakuovali, \u00fadajne pre spolupr\u00e1cu s nepriate\u013esk\u00fdmi jednotkami. Obyvatelia Pitvaro\u0161a sa do troch hod\u00edn museli vys\u0165ahova\u0165 zo svojich domovov. Mohli si zo sebou vzia\u0165, \u010do uniesli. Za asistencie po\u013en\u00fdch \u017eand\u00e1rov sa zhroma\u017edili na pasienku kon\u010da dediny a dali sa na pochod. Aby nepob\u00farili obyvate\u013eov susedn\u00fdch ded\u00edn, hnali ich ako st\u00e1do po po\u013en\u00fdch cest\u00e1ch. T\u00ed, \u010do mali vozy, i\u0161li na vozoch, in\u00ed ved\u013ea bicyklov, na ktor\u00fdch si viezli bato\u017einu. Boli tak\u00ed, ktor\u00ed i\u0161li s f\u00farikmi, kde mali svoje bat\u00f4\u017eky. Hust\u00e9 blato sa im lepilo na koles\u00e1. Chor\u00ed a star\u00ed sa viezli na vozoch. \u017dand\u00e1ri im pritom nad\u00e1vali do pansl\u00e1vov a vlastizradcov. Cie\u013eom tejto \u00famornej cesty mal by\u0165 Nagysz\u00e9n\u00e1s, kde sa malo rozhodn\u00fa\u0165 o ich \u010fal\u0161om osude. My sme sa n\u00e1silnej evaku\u00e1cii vyhli t\u00fdm, \u017ee sme sa rozhodli Pitvaro\u0161 opusti\u0165. Po smutn\u00fdch sk\u00fasenostiach v apr\u00edli v tom\u017ee roku (zatknutie a internovanie v koncentra\u010dnom t\u00e1bore) sme sa ob\u00e1vali \u010fal\u0161\u00edch repres\u00e1li\u00ed zo strany ma\u010farsk\u00fdch \u00faradov. \u2026 <\/em>\u201e<\/p>\n\n\n\n

Csan\u00e1dalberti<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Popis udalosti \u2013 A. Gombo\u0161ov\u00e1<\/strong><\/p>\n\n\n\n

\u201eBol pondelok 2. okt\u00f3bra 1944. R\u00e1no okolo 9. hodine v obci \u010can\u00e1dalberti, na \u201eDolnej zemi\u201c v Ma\u010farsku vybubnovali na \u201ep\u013eaci\u201c, \u017ee v\u0161etci obyvatelia musia opusti\u0165 dedinu. Zobra\u0165 si maj\u00fa so sebou potraviny na tri dni a o 13.00 hod. sa maj\u00fa s\u00fastredi\u0165 na Ni\u010dovicovom s\u00e1la\u0161i a odtia\u013e n\u00e1s po\u017een\u00fa ma\u010farsk\u00ed \u017eand\u00e1ri nevedno kam. Mala som vtedy 5 rokov. Moji rodi\u010dia, tri star\u0161ie sestry a star\u00e1 mama sme sa vydali na cestu s ostatn\u00fdmi obyvate\u013emi, \u010do tvorili najm\u00e4 \u017eeny, deti a star\u00ed \u013eudia, preto\u017ee mlad\u00ed a zdrav\u00ed mu\u017ei boli alebo na robot\u00e1ch, alebo v\u00e4\u010d\u0161inou na ruskom fronte ako ma\u010farsk\u00ed vojaci \u2013 spojenci Nemcov. V\u0161etk\u00fdch n\u00e1s za\u010dali hna\u0165 nieko\u013ek\u00ed ma\u010farsk\u00ed \u017eand\u00e1ri, vraj ako nebezpe\u010dn\u00fdch partiz\u00e1nov. Hne\u010f, ako sme sa vydali na cestu, za\u010dalo pr\u0161a\u0165. I\u0161li sme po po\u013enej ceste a po poli, preto\u017ee cesty museli zosta\u0165 vo\u013en\u00e9 pre pres\u00favaj\u00facich sa ma\u010farsk\u00fdch vojakov. A st\u00e1le pr\u0161alo. Dolnozemsk\u00e9 po\u013en\u00e9 cesty boli tak\u00e9 zablaten\u00e9, \u017ee dospel\u00fdm \u013eu\u010fom siahalo blato a\u017e po kolen\u00e1. Star\u00fdch \u013eud\u00ed a deti nalo\u017eili na 2 ve\u013ek\u00e9 vozy a tie \u0165ahali byvoly zo Sirbikovho s\u00e1la\u0161a. Na jednom z nich som sa s mojou starou mamou viezla aj ja. D\u00e1\u017e\u010f neprestajne lial. U\u017e sme boli v\u0161etci premoknut\u00ed a uzimen\u00ed na kos\u0165. Prv\u00fa noc sme spali na nejakom s\u00e1la\u0161i v ma\u0161taliach. R\u00e1no n\u00e1s hnali \u010falej. Bolo to stra\u0161n\u00e9. St\u00e1le pr\u0161alo. Takto n\u00e1s hnali viac ako 50 km, a\u017e sme do\u0161li do dediny G\u00e1doro\u0161. Tu n\u00e1s za\u010dali ubytov\u00e1va\u0165. P\u00f4vodn\u00ed obyvatelia n\u00e1s nechceli prija\u0165, iba ak do ma\u0161tal\u00ed, lebo sme vraj boli \u201esmrad\u013eav\u00ed partiz\u00e1ni\u201c.<\/em><\/p>\n\n\n\n

Moja star\u00e1 mama aj najstar\u0161ia sestra ochoreli. Nemali sme \u010do jes\u0165. E\u0161te dobre, \u017ee m\u00f4j otec zobral so sebou kravi\u010dku, ostatn\u00ed statok vypustili do z\u00e1hrady, aby si aspo\u0148 nie\u010do na\u0161li a nezahynuli opusten\u00ed bez gazdov. Tak sme my mali aspo\u0148 mlie\u010dka. Boli tak\u00ed, \u010do naozaj hladovali. Vo \u0161tvrtok n\u00e1s v\u0161etk\u00fdch nahnali do kostola, kde n\u00e1s k\u0148az vyspovedal a v piatok n\u00e1s vraj mali k\u00fapa\u0165 v rieke, \u010do tiekla za dedinou. Ale my sme dobre vedeli, \u010do t\u00fdm myslel, \u017ee pre n\u00e1s je to ist\u00e1 smr\u0165. Len\u017ee front bol u\u017e bl\u00edzko. \u010cerven\u00e1 arm\u00e1da sa u\u017e bl\u00ed\u017eila ku G\u00e1doro\u0161u. Vraj ju niekto informoval o na\u0161om osude a tak postup frontu zr\u00fdchlili. Pre n\u00e1s svitla n\u00e1dej, \u017ee sa zachr\u00e1nime, \u010do sa nakoniec aj stalo. Na druh\u00fd de\u0148 v\u0161etci \u017eand\u00e1ri zmizli. Z\u013eakli sa a zutekali pred Rusmi. Aj na\u0161i dom\u00e1ci Ma\u010fari n\u00e1s u\u017e volali aj do izieb a prehov\u00e1rali n\u00e1s, aby sme u nich zostali, \u017ee sa o n\u00e1s postaraj\u00fa. No my sme odmietli a v\u0161etci sme sa za\u010dali zbiera\u0165 na cestu domov. V sobotu 7. okt\u00f3bra 1944 sme sa vydali na cestu domov. Pri cest\u00e1ch sme videli ve\u013ea m\u0155tvych vojakov- ma\u010farsk\u00fdch, nemeck\u00fdch i rusk\u00fdch. Bolo to naozaj stra\u0161n\u00e9. Po pr\u00edchode domov si ka\u017ed\u00fd zachra\u0148oval majetok v opusten\u00fdch domoch a s\u00e1la\u0161och a ratoval zat\u00falan\u00e9 zvierat\u00e1. Neviem dodnes, \u017ee \u010do znamenala tak\u00e1to pomsta zo strany Ma\u010farov. Ve\u010f na\u0161i otcovia, synovia a bratia bojovali v ma\u010farskej arm\u00e1de ako spojenci Nemcov a oni chceli s nami urobi\u0165 to najhroznej\u0161ie, utopi\u0165 v n\u00e1s v rieke. A potom nech sa nikto ne\u010duduje, \u017ee pre\u010do sme sa v roku 1947 pres\u00eddlili na Slovensko, do na\u0161ej staronovej vlasti. Lebo pod\u013ea m\u0148a, d\u00e1 sa odpusti\u0165, ale zabudn\u00fa\u0165 na t\u00fa krutos\u0165 sa ned\u00e1 nikdy, k\u00fdm len \u010dlovek na tomto svete \u017eije …<\/em><\/p>\n\n\n\n

(Popisy udalost\u00ed boli publikovan\u00e9 a prevzat\u00e9 z textu <\/em>Pitvaro\u0161sk\u00fd \u201epochod smrti\u201c na Nagysz\u00e9n\u00e1s<\/strong> a publikovanom na webe www.pitvaros.sk<\/a>)<\/p>\n\n\n\n

Live-rozhovory resp. spomienky na tieto smutn\u00e9 udalosti maj\u00fa pr\u00edpadn\u00ed z\u00e1ujemci k dispoz\u00edcii aj na linku https:\/\/www.koreneakotvy.eu\/?p=127<\/strong><\/a> .<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Tr\u00fafam si tvrdi\u0165, \u017ee pre mnoho Slov\u00e1kov \u2013 a mo\u017eno nielen ich \u2013 v tomto pr\u00edpade ide st\u00e1le o ak\u00fasi \u201enedokon\u010den\u00fa z\u00e1le\u017eitos\u0165\u201c<\/strong><\/u><\/em> so st\u00e1le toxick\u00fdm dopadom na slovensko-ma\u010farsk\u00e9 vz\u0165ahy. Je preto z\u00e1hadou, pre\u010do t\u00e1to historick\u00fd dolo\u017een\u00e1 \u201edr\u00e1ma\u201c zost\u00e1va st\u00e1le stranou z\u00e1ujmu na\u0161ich historikou. Synchronicita diania v oboch t\u00fdchto obciach je toti\u017e ve\u013emi podivn\u00e1 a dos\u0165 intenz\u00edvne nazna\u010duje \u017ee by pritom mohlo is\u0165 o nedokon\u010den\u00fa etnick\u00fa \u010distku!<\/strong><\/em> <\/em>A ak tak\u00e9to podozrenie vyvr\u00e1ten\u00e9 nebude, zasl\u00fa\u017eia si \u00fa\u010dastn\u00edci t\u00fdchto \u201epochodov\u201c, alebo aspo\u0148 ich potomkovia prinajmern\u0161om n\u00e1le\u017eit\u00e9 ospravedlnenie zo strany t\u00fdch, ktor\u00ed s\u00fa potomkami a tak aj pr\u00e1vn\u00fdmi n\u00e1sledn\u00edkmi inici\u00e1torov t\u00fdchto neblah\u00fdch udalost\u00ed. Alebo to v\u0161etko nech\u00e1me zmizn\u00fa\u0165, ako tie mili\u00f3ny da\u017e\u010fov\u00fdch kvapiek zo za\u010diatku okt\u00f3bra v roku 1944?<\/p>\n\n\n\n

Sp\u00edsan\u00e9 za\u010diatkom mesiaca febru\u00e1ra roku 2024 v Galante\/SK.<\/p>\n\n\n\n

Publikovan\u00e9 na www.koreneakotvy.eu<\/a><\/p>\n\n\n\n

Autor: PhDr. Pavel Be\u0148o, Tel. +421 949292782, E-mail: info@koreneakotvy.eu<\/a><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

N\u00e1met na dokument a pr\u00edp. aj hran\u00fd film… Iba tie mili\u00f3ny d\u00e1\u017e\u010fov\u00fdch kvapiek \u2026 \u2026 padalo z neba na ten smutn\u00fd sprievod, ktor\u00fd sa iba pomaly posunoval rozmo\u010den\u00fdmi po\u013en\u00fdmi cestami tej nekone\u010dej roviny Juhov\u00fdchodn\u00e9ho Ma\u010farska. Konsk\u00e9 i volsk\u00e9 z\u00e1prahy zapadali ka\u017ed\u00fa chv\u00ed\u013eu do rozbahnen\u00fdch ko\u013eaj\u00ed, starci a deti, ktor\u00ed sa v nich viezli sa rezignovane … <\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"footnotes":""},"class_list":["post-156","page","type-page","status-publish","hentry","latest_post"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.koreneakotvy.eu\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/156","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.koreneakotvy.eu\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.koreneakotvy.eu\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.koreneakotvy.eu\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.koreneakotvy.eu\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=156"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/www.koreneakotvy.eu\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/156\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":158,"href":"https:\/\/www.koreneakotvy.eu\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/156\/revisions\/158"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.koreneakotvy.eu\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=156"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}