Ak pripustíme, že kľúč k rozlúšteniu a poznaniu toho, čo býva obvykle považované či označované ako „môj osud“ by mohol byť „zašifrovaný“ v živote našich rodinných predkov, dostane rozmer poznania a pochopenie našej rodinnej histórie celkom inú významovú dimenziu.

Pátranie po vlastnom pôvode a poznanie predkov je zrejme prirodzenou potrebou a súčasťou života človeka, ktorá našla aj svoje zhmotnenie v samostanej vedeckej disciplíne – genealógii. Ale nie je to iba pôvod našich predkov, ale aj vzťahy medzi nimi, čo je dôležité pre pochopenie našej „životnej cesty“ (tzv. biodromálny prístup). V takomto kontexte a na tomto mieste nejde nezmieniť Anne Anceline Schuetzenbergerovou – francúzku psychoanalytičku (1919 – 2018) ktorá sa domnieva, že záujem, poznanie a pochopenie života vlastných predkov prinieslo mnohým z jej klientiek a klientov nielen psychickú úľavu, ale aj zlepšenie ich zdravotného stavu či dokonca úzdravu v prípade zdánlivo beznádejného stavu či choroby.

Termínom „psychobiografia“ (resp. psychobiografická metóda) je v súčasnej dobe označované snaženie niektorých autorov – zväčša humanitne zameraných – usilujúcich sa vysledovať niektoré súvislosti – či dokonca závislosti – v chovaní a životoch niektorých známych či dokonca významných historických (príp. aj tých žijúcich) osobností – vojvodcov, politikov, vedcov, spisovateľov (ale aj tzv. sériových vrahov) atp. . Takýto prístup samozrejme vyžaduje dokonalú znalosť historických faktov a okolností životaskúmaných osôb, ale aj ich „zákulisných súvislostí“- napr. osobnej korešpondencie, deníkov, atp. . A v prípade ešte žijúcich osobností sa to často neobíde bez osobného kontaktu či dokonca vzťahu. Pozornosť pritom venujeme samozrejme celému životu sledovaného človeka – napr. jeho či jej výchove v detstve, záujmom, vzdelávaniu, významným životným udalostiam ako partnerský život, pracovné úspechy či neúspechy, prežité traumy, atp. . Pomerne málo systematickej pozornosti však býva venované rodinným predkom za horizontom rodičovskej výchovy – starým rodičom či ešte ďalej.

Genealógova asi najlepšie vedia, aké ťažké a pracné je získávanie údajov v takomto kontexte.

Ak však pripustíme, že v živote našich prarodičov (starých rodičov) je zhustená a zhmotnená história predchádzajúcich generácií predkov, mohli by sme vychádzať z predpokladu, že aj znalosť života našich rodičov a prarodičov môže do značnej miery prispieť k pochopeniu nášho „osudu.“ Otázkou však zostáva, aké „signály“ nám takáto rodinná história prináša a či ich dokážeme zachytiť a pochopiť…

Ale to, čo som si dovolil označiť ako Psycho-genealogická & -biografická analýza by mohlo mať aj iný rozmer ako pochopenie nášho vlastného osudu. Dôležité je samozrejme aj to, aký dopad by mohlo mať naše chovanie (náš osud!) na okolie, ktoré nás obklopuje a v ktorom žijeme a môžeme ho aj spoluvytvárať“. – Dovoľte príklad: Už niekoľko rokov sa ozývajú hlasy, ktoré volajú po dôkladnejšom (a lepšom!) výbere osobností, ktoré ovlivňujú náš život v tzv. verejnom priestore (poslanci, politici, sudcovia a prokurátori, ozbrojené a represívne zložky, atp.) Najväčšie nádeje, ak sa nemýlim, sa pritom vkladajú do „psycholoických testov“, hoci samotní psychológovia a psychologičky sa v tomto smere vyjadrujú pomerne zdržanlivo. A asi vedia prečo, lebo spoľahlivosť takejto „procedúry“ nemusí byť v súčasnosti vysoká a riziko „odplaty“ zo strany neúspešných kandidátov sa zdá byť v našom politickom systéme celkom reálne. Spoľahlivosť psychologických testov by však bolo možné, aspoň podľa môjho súdu, zvýšiť práve cestou takejto Psycho-genealogickej & – biografickej analýzy, ale zatiaľ som nezaznamenal na Slovensku pokus o jej aplikáciu a využitie v reálnej praxi. A aj informovanosť o samotnej psychogenealógii sa u nás – na rozdiel od susedného Poľska – zdá byť na pomerne nízkej úrovni.

To by mohla byť aj jedna z príčin, prečo sa nevenuje viacej pozornosti možnostiam a potenciálu P-b-a pri výbere reprezentatov politickej moci a tomu, z akej rodiny títo pochádzajú. Prečo sa viac nehodnotí chovanie, ako aj dedičné a charakterové znaky či predpoklady minimálne ich rodičov a prarodičov? A že s tým mnohí zo súčasných protagonistov našej politickej a štátnej moci nebudú súhlasiť, to je viac ako isté. Aký je však Váš názor? Ako sa na takúto možnosť dívate Vy? (PhDr. Pavel Beňo)