Je to údajne vnuk, kto je nositeľom akéhosi „rodového posolstva“. Ja sa volám Pavel Beňo (nar. 1948) a som vnukom Ondreja Beňa (1880-1961). To je zrejme aj tá hlavná príčina, prečo sa na týchto webových stránkach vyskytuje predovšetkým meno Beňo.
Ale nebolo by vôbec spravodlivé, keby tu nebola spomenutá aj manželka môjho otca a moja mama, ktorá sa volala Lehocká (krstená v Maďarsku v roku 1917 ako Lehoczky).
Starý otec z maminej strany Ján Lehocký zomrel v roku 1939, takže si ho nemôžem pamätať. V 1. svetovej vojne slúžil ako voják v Dalmácii, kde ochorel na maláriu, s ktorou potom zápasil po celý zbytok života.
Zato starú mamu (mamu-starú) Alžbetu Lehockú rod. Lásikovú si pamätám celkom dobre, lebo sa aj oba presídlila v roku 1947 z Tótkomlóšu do Matúškova (vtedy Takšoň), kde som sa ja narodil a kde žili aj moji rodičia.
A toto je posledná spoločná fotka pred presídlením do ČSR v roku 1947. Stará mama Alžbeta Lehotská sedí uprostred v prvom rade a na kolenách jej sedí malý vnuk Ondrík Lehocký. Ten sa nepresídlil a zostal aj so svojimi rodičmi – Ondrejom a Máriou rod. Machanovou (na snímku úplne vľavo) – v Maďarsku. Rovnako aj vnučka Anka (nad starou mamou vpravo) s rodičmi Matejom Lehockým a Annou rod. Pipíšovou, ktorí sú na tejto snímke vedľa nej. Všetci ostatní – syn Pavel s nevestou Alžbetou rod. Karkušovou na snímku celkom vpravo), dcéra Alžbeta s manželom Pavlom, Beňom a vnučkou Alžbetou (Erkou), na snímku ju vidíme stáť vedľa sesternice Anky v druhom rade vpravo, a najmladším synom Štefanom (na snímku stojí v hornom rade uprostred) – sa spolu so starou mamou presídlili v rámci tzv. Vžmeny obyvateľstva… v roku 1947 na Južné Slovensko.
Ale až v roku 2023 sa mi dostala do ruky táto fotografia, na ktore chýba najstarší syn Matej, takže v prípade hornej fotografie ide o fotomontáž… Takže ako to vlastne bolo?
Ak Vás zaujíma pokračovanie a ďalší obsah Môjho súkromného zápisníku môžete ho sledovať už teraz na linku www.ben-y-o.net a neskôr na www.lehoc-z-ky.net.
