Príbehy & názory – genogram ako prvý krok, zastavenie, zamyslenie a analýza súčasného stavu.

Príbeh prvý – Vodou porobené ...

Odmalička sa bojím vody. Skorej som sa bála o moje deti keď sa kúpali v lete že sa utopia, teraz o vnúčatá. A zistila som že môj pradedo z otcovej strany, spáchal samovraždu tým že sa utopil v studni. Jeho otec a aj otcov otec sa tiež utopil v rieke – všetci samovrahovia. Tak sa len modlím aby to nebolo dedične. Asi som viac génov zdedila z otcovej strany. To že sa utopili som zistili až teraz ako som začala robiť rodokmeň. Aké vzťahy vládli medzi prarodičmi z otcovej strany a prečo to spravili sa už nedozviem. Som najmladšia z celej rodiny nik sa vody nebojí len ja. Vŕtalo a stále mi vŕta v hlave, že prečo sa tak bojím že sa utopim ja alebo mo moji blízky. Z maminej strany o predkoch, ako žili a akí boli, viem toho dosť, lebo tam si medzi sebou odovzdávali informácie a rozprávali sa o rodine.ale z otcovej strany sa nič nevedelo.

(Marec 2024, anonym, mierne upravené.)