Predkovia Ondreja Beňa na Komlóši:
- Štefan Beňo (1766 – 1811) & Mária Hároš (1769 – 1841)
- Pavol Beňo (1805 – 1858) & Zuzana Hrdlička (1805 – 1865)
- Ján Beňo (1827 – 1885) & Mária Uňatinský (1828 – 1904)
- Ján Beňo (1855 – 1890) & Zuzana Tóth (1861 – 1934)
Ondrej Beňo (1880 – 1961) bol synom Jána Beňa a Zuzany Tótovej. Jeho otec bol kováč a zomrel, keď mal Ondrej iba 10 rokov v roku 1890. Matka sa znovu vydala (1894) za Juraja Matejdesa a tak mal Ondrej okrem 2 vlastných ešte aj 4 nevlastných súrodencov.
S Mário Beňovou rod. Hovorkovu (1883-1970), s ktorou sa odfotili v jeho husárskej uniforme pri jej návšteve v Kikinde (úvodný snímok tejto stránky) sa zosobášili dňa 27.12.1900 v Slovenskom Komlóši.
Ondrej narukoval do Debrecína a ako husár slúžil v Kikinde (t.č. Srbsko) a vo Veľkom Javorove v Haliči (t.č. Ukrajina). Bol to človek spoločenský a politický. Angažoval sa v Roľnícej strane a bol aj členom rady obce.
O. Beňo – zakladateľ slovenského ochotníckeho divadla v Maďarsku
Od slovenského ochotníckeho divadla bol už iba malý krok k angažovanosti sa vo veciach práva slovenskej menšiny v Maďarsku. Hlavne po skončení 1. svetovej vojny sa zdala byť k tomu priaznivá doba. Maďarsko sa stalo republikou a jeho nový premiér (Károlyi) sa javil byť k volaniu Slovákov po väčších národnostných práv celkom otvorený a ústretový. Pomery sa však rapídne zmenili po jeho zvrhnutí a O. Beňo bol za svoju angažovanosť v tejto oblasti uväznený v obávanej väznici Csillagbborton v Segedíne.
Po prepustení z väzenia zostával Ondrej Beňo naďalej v hľadáčku maďarských žandárov. Jeho organizačné schopnosti tým boli síce veľmi obmädzené, ale nie celkom zadusené. Venoval sa nielen svojej početnej rodine, ale založil a riadil prosperujúce zahradníctvo v SlovenskomKomlóši a „organizoval ďalšie akcie“ …
Podnikateľsky bol zdatný a od obce si údajne prenajal kus pozemku – bývalé „konopné jamy“ kde začal pestovať zeleninu. Na svojom „sálaši“, na brehu riečky Ír, potom vybudoval prosperujúce zahradníctvo takže v obci a okolí dostal prezývku „Beňo-Paprikár“.
Za vyvrcholenie spoločenskej angažovanosti a organizačných schopností O. Beňa by bolo možné považovať jeho funkciu v Antifašistickom Fronte Slovanov v Maďarsku, kde bol podpredsedom A iste aj jeho verejné vystupovanie v propagácii presídlenia Slovákov do vlasti svojich predkov, to zn. na Slovensko (Mať volá, Výmena obyvateľov …)
Zhromaždenie záujemcov o presídlenie dňa 28.júla 1946 v Békéšskej Čabe
V Galante so svojimi blízkymi, cca v roku 1957
… koniec cesty sa blíži!
