Ondrej Beňo mal celkom 6 detí, ale 2 z nich zomreli už v útlom veku.

Deti manželov Beňových, čo sa dožili dospelého veku.

Ale ani ďalší dvaja synovia – Ondrej a Ján – nemohli byť pýchou a oporou svojich rodičov – a hlavne svojho otca – v starobe, ako by si to iste každý rodič zo srdca prial. Ale nie preto, že by to nechceli.

Ondrej, ktorý bol druhým najstarším z detí manželov Ondreja Beňa a Márie rodenej Hovorkovej – prvý syn Ondrej Miloslav zorel necelý týždeň po narodení v roku 1901 – prišiel na svet dňa 8. septembra a bola to pýcha rodičov a hlavne svojho otca. Bol obľúbený a nadaný v rodine aj v spoločnosti svojich rovesníkov. Dokonca sa zdalo, že bude nasledovať svojho otca ako úspešný divadelný ochotník a režisér.

Ondrej Beňo ml. na tomto snímku uprostred komlóšskych divadelných ochotníkov (v druhom rade ako tretí zľava) – hneď vedľa významne komlóšskej ochotníckej divadelníčky Judity Tomkovej

Ale nestalo sa. V mladom veku nedožitých 22. rokov zomrel náhle po zápale pľúc dna 12. mája 1925. O tom, ako to bola tragédia predovšetkým pre jeho rodičov svedčí i táto fotografia:

Rodičia Ondrej a Mária Beňová trúchliaci nad smrťou svojho milovaného syna Ondríka

Česť jeho pamiatke!

Hrob Ondreja Beňa v Slovenskom Komlóši

Nemenej tragický bol osud mladšieho syna Jána Ľubomíra,, ktorý sa narodil 8. Júla 1907.

Bol to introvert a kvôli svojej uzavretej povahe nebol príliš spoločenský. Ale rodičom bol oddaný a snažil sa im pomáhať, ako vedel. Pri dome aj záhrade, ako je to patrné z nasledujúcel fotografie

Janko Beňo, v druhom rade sediaci hneď za svojou nevlasatnou sestrou Markou Matejdesovou. A hneď za ním- v 3. rade – sedia jeho rodiča Mária a Ondrej Beňovci.

Na tomto snímku zo svadby svojho nevlastného brata Pavla Matejdesa, bol Janko Beňo oko tzv. „družba“

Ján Beňo – sediaci v 1. rade ako druhý zľava – s mašľami ako družba – na svadbe Pavla Matejdesa

Ján Beňo sprevádzal svojho otca aj na mnohých akciách národnostného charakteru, ako tomu bolo na týchto dvoch fotagrafiách z Békéšskej Čaby:

Vzdelávací výlet do Békéšskej Čaby – Ján Beňo kľačiaci nad skupinou sediacich dievčat (6.zľava)
Ján Beňo – stojaci v hornom rade ako 3. zprava – spolu so svojím otcom O. Beňom – sediaci ako 2. zľava na fare Ondreja Franciscich – sediaci ako 3. zprava – pri jeho vysviacke za farára v Békéšskej Čabe

Ako aj mnoho iných Slovákov v Maďarsku, musel aj Ján Beňo v 2. svetovej vojne narukovať a bojovať v maďarskej armáde proti Rusom, hoci nechcel a dával to najavo údajne aj tým, že vyžadoval, aby sa s ním jeho velitelia rozprávali po „slovenský“! Za to si samozrejme vyslúžil iba šikanovanie a údajne bol podľa očitých svedkov za to aj „spútaný a vyviazaný“. Zachovalo sa aj niekoľko „kariet“, ktoré napísal z frontu domov, ale tam o tom rozhodne napísať nemohol.

Dopis z ruského frontu, ktorý napísal Ján Beňo svojim rodičom na Slovenský Komlóš v roku 1944

Ján Beňo sa z vojny domov na Komlóš už nikdy nevrátil a jeho stopa končí niekde na Ukrajine. Jeho otec Ondrej Beňo sa snažil vypátrať aspoň jeho hrob, ale to sa mu nikdy nepodarilo. Podarilo sa mu zistiť iba to, že ho naposledy videli ležať ťažko chorého pri stene nejakého domu, ako sa tam trasie v horúčke.

Aj úradne bolo potvrdené, že umrel (17.7.1944), ale ani tam sa neuvádza kde:

Česť jeho pamiatke!